A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.
Dnes sa pokúsim tak trochu definovať alebo aspoň priblížiť význam slov "Pánove dielo" či "práca na Pánovom diele". Možno to nebude úplne výstižné, pretože Božie veci sa len ťažko dajú zmestiť do slov.
Všetci vieme, čo znamená práca pre obživu - nazvime si ju "civilná práca" - keď človek pracuje, aby za to dostal nejaké tie financie a mohol zaplatiť za bývanie, stravu, odev atď. Samozrejme, pre život na tejto zemi je civilná práca veľmi dôležitá. V živote kresťana však súbežne popri civilnej práci beží aj práca na diele Pánovom, čiže prinášanie Boha ľuďom a spolupráca na uskutočňovaní Božích plánov. Tá sa môže ale aj nemusí prejavovať "duchovne" - človek činný v diele Pánovom môže ale aj nemusí byť zrovna kazateľ, učiteľ nedeľnej školy či profesionálny evanjelista... Aj takéto funkcie sú v Božom diele určite potrebné, ale nie všetci sme k takýmto veciam povolaní a vystrojení. Činnosť na diele Pánovom môže pokojne vyzerať aj ako celkom obyčajná manuálna práca, dokonca sa môže prelínať s prácou civilnou, no vo svojej podstate sa vždy dotýka duchovnej sféry. Boh vo svojom diele totiž využíva nie len naše slová, kázne, vyučovanie, ale aj náš bežný praktický život. Niekedy možno len podaný pohár vody, dobre zametená podlaha či úprimný úsmev zapadne do mozaiky Božieho plánu záchrany alebo výchovy nejakého človeka v našej blízkosti.
V evanjeliu Jána 6,27 sa píše: "Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život..." Myslím si, že Pán Ježiš tu nehovorí o tom, že by už nebolo treba chodiť do civilnej práce a jesť fyzický pokrm, ale hovorí tu o prioritách. Tento verš je totiž vytiahnutý z príbehu zázračného nasýtenia, kedy chceli ľudia urobiť Pána Ježiša kráľom len preto, že rozmnožením chleba a rýb nasýtil ich žalúdky. Ale Pán Ježiš ich vyzýva, a vyzýva aj nás, aby sme sa viac sústredili na veci nebeské, ktoré nepominú s naším odchodom z tejto zeme, ale majú význam pre večnosť našu i večnosť tých, ktorých sa naše konanie dotkne.
Inými slovami - mali by sme dbať na to, aby nás civilná práca nepohltila do takej miery, alebo nezaviedla na také miesta, kde by sme stratili zo zreteľa dielo Božie, kde by sme zabudli alebo nemohli vnímať duchovné súvislosti a Božie plány. Uvedomujem si, že toto je veľmi individuálna záležitosť, ktorú si musí prebrať každý kresťan sám so svojím Pánom. Niekedy sa stáva, že Boh môže svojho služobníka poslať aj na miesta plné hriechu, aby tam niekomu priniesol plamienok svetla, ale nikdy nechoďme na také miesta sami bez Božieho povolania a vedenia, aby nás nepohltili a nezničili. A na druhej strane sa vystríhajme povrchného posudzovania konania iných kresťanov, ak sa nám zdá, že pracujú na miestach, kde by nemali byť.
Práca na diele Pánovom, ako aj všetko týkajúce sa života s Bohom, je potrebné hodnotiť a tiež robiť pod Božím vedením a s Jeho pomocou a usmernením. Pretože toto je práca, ktorá sa neriadi podľa našich predstáv alebo našich plánov, ale je to predovšetkým spolupráca na uskutočňovaní plánov Božích, ale o tom trošku viac nabudúce.